Iba 12 percent vodičov sa považuje za priemerných či slabých Ženy a mladší šoféri sú sebakritickejší

Francúzska nadácia VINCI Autoroutes v dňoch 11. januára až 10. februára 2017 vyspovedala celkom 12 429 respondentov, aby zistila, ako vnímajú bezpečnosť cestnej premávky. Prieskum prebehol v 11 krajinách Európskej únie – Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku, Španielsku, Belgicku, Švédsku, Grécku, Poľsku, Holandsku a Slovensku.

Iba necelá polovica respondentov – konkrétne 49% - verí, že počty obetí dopravných nehôd môžu byť znižované. Naopak 51% je presvedčených, že ďalšie znižovanie počtov obetí bude náročné, pretože cesty sú z podstaty nebezpečným miestom. Najväčšími optimistami sú Belgičania, plných 62% verí v ďalšie znižovanie počtov smrteľných dopravných nehôd. Nasledujú Španieli (59%), Francúzi (58%), Taliani (57%) a Švédi (54%). Najväčšími skeptikmi sú Slováci (31%), Nemci (37%) a Gréci (41%).

Respondenti zo všetkých 11 štátov sa zhodli, že najčastejšou príčinou fatálnych nehôd sú rozptýlenosť (57%), jazda pod vplyvom alkohou či drog (56 %), neprimeraná rýchlosť jazdy (42 %) a s veľkým odstupom ospalosť (8 %). Rozptýlenosť považujú za najväčšie nebezpečenstvo Holanďania (75 %) a Taliani (68 %), Slováci v 52 percentách, naopak najmenej Poliaci (36 %). Tí však najčastejšie vidia nebezpečenstvo v alkohole a drogách (70 %), sekundujú im Francúzi s 67 %. Na Slovensku sa jedná o 56 percent. Najmenej je to v Nemecku (41 %) a vo Veľkej Británii (43 %). Neprimeranú rychlosť jazdy najčastejšie považujú za nebezpečnú v Poľsku (59 %) a na Slovensku (57 %), najmenej je to v Holandsku (22 %) a Taliansku (32 %). Ospalosť vnímajú ako najväčšie nebezpečenstvo Nemci, Švédi a Holanďania (zhodne po 10 %), na Slovensku – rovnako ako v Belgicku a Poľsku – je to 7 percent, naopak najmenej je to v Grécku (5 %).

Obecne za najrizikovejšie považujú odpovedajúci vo všetkých 11 krajinách šoférovanie pod vplyvom alkoholu s hladinou presahujúcou zákonný limit (56 %; na Slovensku 47 %) a jazdu pod vplyvom drog (34 %, rovnako ako na Slovensku). Naopak iba 6 % odpovedajúcich vidí nebezpečenstvo v šoférovaní pod vplyvom liekov negatívne ovplyvňujúcich koncentráciu (na Slovensku 7 %). „Vodiči obecne vplyv liekov na ich výkon podceňujú. Pritom prieskum uskutočnený odborníkmi z francúzskej Université Victor Segalen v Bordeaux preukázal, že nebezpečné medikamenty stoja za vznikom každej 30. dopravnej nehody so zranením,“ varuje Roman Budský z Týmu silniční bezpečnosti. Nasleduje posielanie textových správ při šoférovaní (33 %, na Slovensku 25 %), prekračovanie rýchlostných limitov (25 %, na Slovensku 34 %), telefonovanie pri šoférovaní (21 %, na Slovensku 19 %) a jazda, ak je vodič unavený či dokonca ospalý (18 %, na Slovensku 22 %). Prechádzanie z pruhu do pruhu bez používania smeroviek považuje za rizikové 7 percent respondentov, Slováci v 11 percentách.

V ktorých štátoch sú najzodpovednejší vodiči?

Vyhrávajú Švédi. Za najzodpovednejších ich označilo 38% respondentov. Nasledujú Nemci s 25 %, Holanďania (12 %) a Briti (11 %). Naopak iba 1 % odpovedajúcich označilo za najzodpovednejších Slovákov, Grékov a Poliakov. Oveľa lepšie na tom nie sú ani Taliani či Španieli s 2 %. Obecne sa za najlepších označujú domáci šoféri. To platí napríklad pre Švédov, Britov, Holanďanov, Francúzov či Belgičanov. Ale napríklad v Nemecku za najzodpovednejších považujú Poliakov a Grékov (zhodne po 33 %), domáci šoféri nasledujú s veľkým odstupom (24 %). Za zmienku stojí aj to, že vo Francúzsku a Belgicku sú za najzodpovednejších popri tuzemských šoféroch považovaní i Slováci. A kto je najmenej zodpovedný? Jednoznačne Taliani s 27 percentami nasledovaní Grékmi (18 %) a Poliakmi (16 %). Najlepšie sú na tom naopak Švédi a Holanďania (po 2 %). Slováci boli označení v 7 percentách. Paradoxne aj tu platí, že respondenti považujú za najmenej zodpovedných domácich vodičov. Najmarkantnejšie je to v Grécku (67 %) a Taliansku (52 %), na Slovensku je to 27 percent.

Ako to vidia sami vodiči?

„Za veľmi dobrých vodičov se považuje 24 percent odpovedajúcich, za dobrých ďalších 64 percent. Iba desatina opýtaných sa považuje za priemerných šoférov a 2 percentá za zlých. Avšak v sebahodnotení mužov a žien sú markantné rozdiely,“ hovorí Roman Budský. Muži sú v 27 percentách presvedčení, že sú veľmi dobrí, v 63 percentách dobrí, v 9 percentách priemerní. Za zlých se považuje iba 1 percento z nich.

Ženy sú v hodnotení svojich vodičských kvalít triezvejšie. Za nadpriemerné vodičky sa považuje 21 percent z nich, za dobré ďalších 65 percent, za priemerné 12 percent a za slabé zostávajúce 2 percentá. Rozdiel je aj medzi šoférmi podľa veku. Tí, ktorí sú mladší ako 35 rokov, sú v 19 % presvedčení o svojich nadpriemerných vodičských kvalitách. Ďalšie rovné dve tretiny prisahajú na to, že sú dobrí, 12 % priemerní a celé tri percentá priznávajú, že sú slabí. Motoristi, ktorí majú 35 rokov a viac sú sebavedomejší. Za výborných se považuje 26 %, za dobrých 63 % a za priemerných rovná desetina. Iba jeden zo sto priznáva, že je zlý.

Najlepšie sa hodnotia talianski a švédski motoristi. V tesnom závese sú Španieli a Gréci. Pomyselná tretia priečka patrí Belgičanom, Britom a Holanďanom. Zemiakovú medailu získali Francúzi spolu s Nemcami. Najsebakritickejší sú Poliaci a Slováci.

A ako to vidia štatistiky smrtelných nehôd?

A ako hodnotia úroveň bezpečnosti cestnej premávky štatistiky nehôd? Najmenšia pravdepodobnosť (zhruba na polovici priemerného Francúzska), že jazda sa skončí tragicky, hrozí vo Švédsku a Veľkej Británii. O niečo horšie je to v Nemecku a Holandsku. Zhruba na priemere hodnotených 19 štátov Európskej únie je to vo Francúzsku, o zhruba desatinu nad ním v Taliansku a o pätinu nad priemerom v Belgicku. Suverénne najhoršia je situácia v Poľsku. Tu hrozí 2,5x vyššia pravdepodobnosť, že jazda sa skončí tragicky než v priemernom Francúzsku.